Ficova kampaň strachu
Strach z vojny je jeden z najsilnejších politických nástrojov. Robert Fico to vie. Ponúka jednoduchý príbeh: NATO nás môže zatiahnuť do vojny, článok 5 môže poslať naše deti na front a on je ten, kto nás ochráni. Lenže tento príbeh stojí na nesprávnom vysvetlení toho, čo článok 5 v skutočnosti znamená.
Každý z nás si spomenie, kedy sa naposledy bál. Vieme, čo je strach o svojich blízkych. Od chvíle, keď mám Emíliu, poznám nový rozmer strachu. Správy už nečítam iba ako bezpečnostná analytička, ale aj ako rodič.
Falošná voľba
Aj v dnešnej politickej situácii ide o strach. Strach z vojny, zo zabíjania, utrpenia a bolesti. Práve preto je strach taký účinný nástroj. Stačí niekoľko silných obrazov a zložité otázky sa zmenia na jednoduchú dilemu: Chcete vojnu, alebo mier? Chcete, aby vaše deti išli bojovať, alebo zostali doma? Chcete NATO, alebo nechcete vojnu?
Robert Fico cez víkend opäť naservíroval túto falošnú voľbu. Môžeme chcieť mier a zároveň chápať, že mier sa niekedy musí chrániť. Môžeme nechcieť vojnu a podporovať obranné schopnosti krajiny. Môžeme byť v NATO bez toho, aby sme chceli vojnu s Ruskom.
Práve strach z vojny bude jedným z hlavných Ficových nástrojov v predvolebnej kampani. Rovnako s ním pracoval Peter Pellegrini v prezidentskej kampani.
Čo naozaj hovorí článok 5
Článok 5 hovorí, že ozbrojený útok proti jednému spojencovi sa považuje za útok proti všetkým a ostatní spojenci sa zaväzujú napadnutému pomôcť. Ako, to už článok 5 neurčuje jedným univerzálnym spôsobom. Každý štát prijíma opatrenia, ktoré považuje za potrebné. Môže ísť o vojenskú pomoc, ale nemusí.
Toto je článok 5. Nie tlačidlo „vojna“. Nie mechanizmus, ktorý automaticky pošle slovenských vojakov na front. Je to záväzok kolektívnej obrany. Jeho najväčšia sila spočíva v tom, že dúfame, že ho nikdy nebudeme musieť použiť. Práve odstrašenie je jedným z hlavných zmyslov článku 5.
Neopakujme históriu
Predstava, že Putin sa uspokojí s tým, čo už dosiahol, je nebezpečne naivná. Stačí sa pozrieť na Ukrajinu. Neustále spochybňovanie našich záväzkov oslabuje dôveru medzi spojencami a tým aj bezpečnostné záujmy Slovenska.
Nebáť sa vojny je hlúpe. Nepripravovať sa na rôzne scenáre je ešte hlúpejšie. NATO a Európska únia sú naším životným priestorom. Nechceme vojnu. Chceme mier, ale nie otroctvo a okupáciu.
