Prieskum: Väčšina voličov Smeru a Hlasu si želá vládu s Republikou
V slovenskej politike sa črtá povolebná koalícia, ktorá by mohla zásadne zmeniť smerovanie krajiny. Zatiaľ čo o predvolebnej spolupráci Progresívneho Slovenska a Demokratov sa ešte len rokuje a vláda Progresívneho Slovenska so Smerom je podľa vyjadrení Petra Pellegriniho možná iba vo fantázii, iné spojenie je prakticky hotové. Ide o povolebnú koalíciu Smeru, Hlasu a Republiky.
Podľa prieskumu agentúry Focus pre portál 360-tka si až 70 percent voličov Smeru myslí, že ich strana by sa mala po voľbách usilovať o spoluprácu s Republikou s cieľom vytvoriť vládnu koalíciu. Medzi voličmi Hlasu je takýchto respondentov o dva percentuálne body menej. Až 72 percent voličov Republiky preferuje vládnutie ich hnutia so súčasnými vládnymi stranami.
Fico svojim slovám verí
Robert Fico už v januári vyhlásil, že Progresívne Slovensko je pre túto krajinu „stokrát nebezpečnejšie“ ako Republika. Čím častejšie to premiér hovorí, tým akceptovanejšia je Republika medzi voličmi Smeru. A naopak, čím naklonenejší budú voliči Smeru spolupráci s Republikou, tým viac o nej môžu politici Smeru hovoriť.
Ako uviedol predseda Republiky Milan Uhrík pre Aktuality.sk, „Smeru sa nedá veriť, hrajú dvojtvárne a ich slovo neplatí“. Zároveň vyhlásil, že „Republika je hrdá strana, nie ich podržtaška“.
Uhrík takto kritizoval, že Smer namiesto spolupráce s Republikou na komunálnej a regionálnej úrovni proti nej stavia svojich silných kandidátov. Príkladom je Prešovský kraj, kde Smer nepodporil Milana Mazureka, ale postavil vlastnú kandidátku Juditu Laššákovú, hoci v kraji nikdy nežila.
Republika rastie
Septembrový volebný model agentúry NMS ukazuje, že Republika zaostáva za Smerom len o šesť desatín percentuálneho bodu. Podľa aktuálneho modelu agentúry Ipsos pre Denník N má Republika o desatinu percenta väčší volebný potenciál ako Smer. Jadro elektorátu má síce len polovičné, no aj tak väčšie než päť percent.
Prístup Smeru môže Uhríka hnevať, no prekážka spoločnej koalície na celoštátnej úrovni to nebude. Republika sa iba musí správať asertívne, aby nedopadla ako pred tromi rokmi, keď mala slušné preferencie, no voliči napokon uprednostnili Smer a nedostala sa ani do parlamentu.
Progresívci môžu mať problém
V tejto situácii by kritika akéhokoľvek spájania sa na opačnej strane spektra mohla vyznieť ako zaslepené ignorovanie reality v mene nedosiahnuteľných ideálov. Progresívnemu Slovensku nestačí vyhrať voľby. Potrebuje, aby sa do parlamentu dostali aj Demokrati, a zároveň aby opozícia ako celok získala niekoľko percentuálnych bodov navyše.
Ak sa čo i len jedna z týchto podmienok nenaplní, na stole budú zrejme len dve možnosti: široká koalícia všetkých strán súčasnej opozície aj s bývalým OĽaNO, alebo predčasné voľby, ktoré by mohli posilniť práve Smer a Republiku. Predvolebná koalícia PS a Demokratov sa tak javí ako možno nepreferovaná, ale existenčne dôležitá alternatíva.
Až 53 percent voličov PS sú ľavičiari. Ako najsilnejší opozičný subjekt však na seba musí prebrať aj najviac zodpovednosti.
Naďov plán získať toľko kresiel, aby si Demokrati mohli po voľbách založiť samostatný poslanecký klub, je na jednej strane férový. Voliči potenciálnej volebnej koalície dopredu presne vedia, za čo hlasujú. Na druhej strane to môže byť pre niektorých z nich problematické. Nielenže budú nútení časť svojho hlasu odovzdať strane, s ktorej hodnotami sa nestotožňujú, ale zároveň budú vedieť, že tá strana sa po voľbách osamostatní a klub PS na ňu nebude mať dosah.
Bez liberálnej demokracie to nejde
Išlo by o novinku v slovenskej politike. Prvýkrát by voliči nevolili len svoju preferovanú stranu, ale rovno aj jej koaličného partnera v budúcej vláde. Presne pre takéto situácie by sa mala váha preferenčného hlasovania posilniť, nie oslabovať, ako chce SNS.
To, na čom sa Demokrati s PS zhodnú – napríklad dôležitosť právneho štátu či ukotvenie Slovenska na Západe – sú však zároveň predpoklady toho, aby sa dali presadzovať aspoň nejaké liberálne politiky. Bez toho, aby sme zostali liberálnou demokraciou, to nejde.
Demokrati sa k nej výslovne hlásia, Republika ju minimálne implicitne odmieta. V tejto situácii sa voľby 2027 dajú aj vďaka prieskumom čítať pomerne jasne. Hlas pre Smer a Hlas bude zároveň hlasom pre vládu s Republikou. V najbližších voľbách nepôjde len o porážku Smeru, ale aj o šancu spomaliť premenu krajnej pravice na rešpektovanú politickú silu. Alebo naopak – premenu rešpektovaných politických síl na krajnú pravicu.
