Migráciu potrebujeme, inak bude slovenská ekonomika v mínuse a podniky odídu, hovorí zamestnávateľ Martin Hošták
Zrušenie transakčnej dane by neznížilo ceny, ale pomohlo by podnikom. Vláda so zamestnávateľmi nekomunikuje o rozpočte ani o prorastových opatreniach. Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov hovorí, že štát má približne tisíc inštitúcií, z ktorých viaceré sa dajú zrušiť či zlúčiť. Počet úradníkov podľa neho narástol za 15 rokov o 100-tisíc, napriek sľubom politikov tieto stavy znižovať. Migráciu podľa neho slovenská ekonomika potrebuje, inak nebudú pracovné miesta ani pre Slovákov.
Vláda zaviedla transakčnú daň, potom ju obmedzila, sľúbila zrušiť a nakoniec nezrušila. Doteraz nie je známe, akú presnú podobu bude mať od januára.
„Musíme to sledovať, nakoľko sa to bytostne týka všetkých podnikateľov a zamestnávateľov na Slovensku. Zvýšené náklady z tejto dane sú podnikatelia nútení premietnuť do konečných cien svojich tovarov a služieb. Je to jeden z kamienkov v mozaike, ktorý prispieva k rastu cien na Slovensku,“ hovorí Hošták.
Podľa neho platí, že ak vláda zruší alebo zníži niektorú daň, neznamená to automaticky zníženie cien. Transakčnú daň označuje za nepodarený experiment, ktorý bol okrem Slovenska zavedený len vo Venezuele a v Maďarsku. O jej neúspechu podľa neho hovoria aj čísla – očakávaný výber za rok 2025 bol 516 miliónov eur, no vybralo sa len 350 miliónov.
Na otázku, či pozná firmu, ktorá skončila práve kvôli transakčnej dani, reaguje, že ťažko povedať, či konkrétna firma skončila výhradne kvôli nej. „Ako sa hovorí, stotisíc komárov zabije slona,“ dodáva s tým, že ide o ďalší kamienok v mozaike zlých opatrení.
Za väčší problém považuje, že mnohé firmy zvažovali investície na Slovensku, ale nakoniec ich tu neumiestnili. Dôvodom je nepredvídateľnosť podnikateľského prostredia a legislatívy. Uvádza príklad členov z automobilového priemyslu, ktorí plánovanú investíciu na strednom Slovensku neumiestnili a odišli do Pobaltia.
Firmy podľa neho potrebujú predvídateľnosť a stabilitu. Ako príklad chaosu uvádza štátne sviatky 8. mája a 15. septembra, keď ešte pár dní pred 8. májom nebolo jasné, ako sa majú zamestnávatelia zachovať.
Vláda podľa Hoštáka tvrdí, že nemá čím nahradiť 400-miliónový výpadok v rozpočte. Podľa neho sa takáto suma ušetriť dá. Republiková únia zamestnávateľov predložila zoznam konsolidačných opatrení s potenciálom takmer 6 miliárd eur, neskôr v spolupráci s odbormi zoznam s úsporami takmer 2 miliárd eur.
Zrealizovalo sa z toho málo, s výnimkou štátnych sviatkov. Podľa Hoštáka je potrebné zrevidovať procesy a spraviť audit verejných výdavkov. Štát má takmer 1 000 rozpočtových a príspevkových organizácií, z ktorých mnohé by sa dali zrušiť či zlúčiť.
Počet zamestnancov v štátnej a verejnej správe vzrástol za uplynulých 15 rokov o 100 000 ľudí, z 350 000 na približne 450 000. Podľa Hoštáka by stačilo pri odchode zamestnancov do dôchodku tieto miesta neobsadzovať, ale zrušiť.
Vláda podľa neho nekomunikuje o prorastových opatreniach. Rezort hospodárstva predložil desiatky opatrení, no úradníci na ministerstvách podľa informácií zamestnávateľov vyškrtali 90 percent z nich. To, čo prešlo pred letom na Hospodárskej a sociálnej rade, bolo len torzo.
Slovensko má podľa neho tri sadzby DPH – 5, 19 a 23 percent – a viacero sadzieb dane z príjmov. Navrhuje zjednotenie sadzieb, zníženie odvodového zaťaženia nízkopríjmových zamestnancov, odstránenie byrokracie, spružnenie Zákonníka práce a zrýchlenie verejného obstarávania.
Reálne mzdy klesajú. Hošták vysvetľuje, že zamestnávateľ je medzi konkurenciou a zamestnancami. Ak by výrazne vzrástli mzdy, vzrástli by náklady a ceny, tovar by sa nepredal a firma by skončila. Pripomína, že náklady na energie pre firemný sektor sú na Slovensku jedny z najvyšších v EÚ.
Na margo odchodu expertov uvádza, že ak najlepšie zarábajúcich špecialistov zaťažíme 35 % daňou z príjmov, vyháňame ich zo krajiny. Experti a manažéri odchádzajú do Česka práve kvôli vysokej dani.
Migráciu podľa Hoštáka slovenská ekonomika potrebuje. Demografia podľa neho pracuje proti nám – o 20 až 30 rokov sa počet pracovnej sily zníži o viac ako milión osôb. Dnes máme približne 2,6 milióna pracujúcich. Krátkodobým a strednodobým riešením je zjednodušenie príchodu pracovníkov z tretích krajín.
Každý pracovník z tretej krajiny podľa neho automaticky prispieva k tvorbe HDP, rastu ekonomiky a platí dane. Ústredie práce hlási za august 138 000 neobsadených voľných pracovných miest, ktoré domáci zamestnávatelia nevedia obsadiť Slovákmi.
Pri dostupnosti pracovníkov platí, že ak ich firma nemá, rozhodne sa umiestniť investíciu tam, kde je pracovná sila k dispozícii. Zabezpečiť kvalitnú pracovnú silu je podľa Hoštáka úlohou štátu – od materských škôl až po vysoké školy.
Dnes máme približne 145 000 nezamestnaných. Podľa Hoštáka treba diskutovať o tom, ako týchto ľudí dostať na trh práce, pričom mnohí nemajú pracovné návyky alebo sú mimo pracovného procesu z osobných dôvodov.
