Blanár sa zbližuje s Bieloruskom, Trump chce tiež
Bielorusko sa po rokoch izolácie opäť približuje Západu. Slovensko aj Poľsko obnovujú kontakty s Minskom. Krajina zostáva silne ovplyvnená a podriadená Kremľu.
Aj keď sa od ruskej invázie na Ukrajinu európske krajiny snažili výrazne obmedziť bilaterálne vzťahy s Bieloruskom, zlom prišiel na Valnom zhromaždení OSN. Bieloruský minister zahraničných vecí Maksim Ryzžankov sa tam stretol so slovenským ministrom Jurajom Blanárom. Blanár to zdieľal na sociálnych sieťach, cieľom stretnutia mala byť aj podpora Slovenska pri kandidatúre za nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN v rokoch 2028 až 2029. Blanár sa na pôde OSN stretol aj s líderkou bieloruskej opozície Sviatlanou Cichanovskou.
Poľský minister zahraničia Radosław Sikorski, známy ostrým vystupovaním proti bieloruskému a ruskému režimu, sa stretol s Ryžankovom prvýkrát približne po dekáde. Sikorski po rokovaní povedal, že hovoriť o prelome by bolo príliš silné, no Minsk podľa neho ukázal vôľu vzťahy rozmraziť.
Donald Trump vyhlásil, že USA rokujú o importe potašu na výrobu hnojiva z Bieloruska. Jedným z dôvodov je obchodná vojna medzi Kanadou a USA. Trump tak hľadá novú možnosť, odkiaľ dovážať potaš potrebný pre amerických poľnohospodárov.
„Bielorusko sa dnes nemôže odkláňať od Ruskej federácie. Naopak, ruská kontrola Bieloruska výrazne narástla po roku 2020,“ hovorí Pavel Havlíček, analytik Asociácie pre medzinárodné otázky (AMO).
Podľa Havlíčka sa vzťah európskych krajín k Bielorusku mení, viditeľné je to najmä pri Poľsku a Litve. „Tento trend viedlo práve Poľsko, ale aj susedná Litva, ktorá viedla s bieloruským režimom určitú formu dialógu,“ vysvetľuje. Slovensko má podľa neho inú pozíciu, pretože usilovalo o ekonomickú spoluprácu už v minulosti. Pri formovaní európskeho postoja zohrávajú kľúčovú úlohu Poľsko, Litva a Lotyšsko.
Havlíček upozorňuje, že Minsk sa snaží susedom ponúknuť priestor na obnovenie komunikácie. „Bieloruský režim sa snažil týchto partnerov uchlácholiť, respektíve im niečo ponúkol,“ vysvetľuje. Vzťah Lukašenka a Putina nie je bezproblémový. „To zovretie zo strany Ruska je Lukašenkovi nepríjemné, pretože v niektorých oblastiach je úplne obmedzujúce,“ hovorí Havlíček.
Hovorí sa o možnosti, že by sa Bielorusko mohlo do vojny proti Ukrajine zapojiť výraznejšie. Exilová opozícia upozorňuje na riziko, že Rusko môže využiť bieloruské územie na útoky proti Ukrajine. Lukašenko v júni vyhlásil, že tento krok neplánuje a ospravedlnil sa za niektoré výroky Zelenskému. „Z určitého uhla pohľadu sa dá o Bielorusku hovoriť ako o okupovanej krajine,“ hovorí Havlíček.
Havlíček si nemyslí, že európske krajiny sa približujú Bielorusku príliš rýchlo. „Plnohodnotná normalizácia vzťahov je neprípustná a nie je na mieste,“ hovorí. Poľsko rieši konkrétne praktické témy a hostí bieloruskú opozíciu. „Ten proces je na začiatku, je veľmi pozvoľný,“ vysvetľuje. Za naivnejší považuje dlhodobý prístup Slovenska. Situácia Poľska a Litvy je iná, pretože čelili bezpečnostným problémom.
Donald Trump oznámil, že USA rokujú o nákupe bieloruského potašu. Podľa Havlíčka diskusie bežia už niekoľko mesiacov. Bieloruský potaš je významnou komoditou a Spojené štáty sledujú vlastné ekonomické záujmy. Washington spájal zmierňovanie sankcií s prepúšťaním politických väzňov. Havlíček upozorňuje, že americký a európsky prístup nemožno zamieňať. „Tie faktory, prečo je Bielorusko sankcionované, sa z európskeho pohľadu nezmenili,“ vysvetľuje. Pripomína zapojenie Bieloruska do ruskej vojny proti Ukrajine. „Dnes nie je dobrá chvíľa tie sankcie zmierňovať,“ dodáva.
