Ekonomické výzvy a rozpočtová zodpovednosť
Podľa ekonóma Antona Marcinčina krajina, ktorá má spoľahlivé inštitúcie chrániace pred mrhaním rozpočtových prostriedkov, si môže dovoliť požičiavať si na investície bez obáv, že odradí investorov. Uviedol to v podcaste Aktuality Nahlas.
Marcinčin pripomína, že obdobie, keď investori platili za to, že si štát požičiaval, sa malo využiť na produktívne investície. V roku 2011 bol súčasťou skupiny šiestich poslancov zastupujúcich všetky poslanecké kluby, ktorí spoločne predložili návrh ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
„Bolo to pekné obdobie. Zhodli sme sa, že takýto zákon je potrebný, aj s ohľadom na predošlú krízu,“ spomína Marcinčin. Ako pozitívum vníma, že sa pravidlá schválili ako ústavný zákon, no upozorňuje, že ich následná zmena je náročná.
Ekonóm, ktorý pôsobil aj ako ekonóm Svetovej banky na reforme riadenia verejných financií, zdôrazňuje, že riadenie verejných financií nespočíva len v strážení deficitu. Financie majú byť využívané podľa priorít vlády a jej programového vyhlásenia. Vláda by podľa neho mala na konci volebného obdobia skladať účty voličom a v tomto duchu by sa mal čítať aj rozpočet.
Podotýka, že vláda vo svojom programe sľúbila zastaviť zadlžovanie, no tento sľub nedodržala. Marcinčin pripúšťa, že ekonomická situácia v Európe nie je ľahká, no podobným výzvam čelia aj iné krajiny, ktoré dokážu konsolidovať a zároveň rásť.
Základnou otázkou je podľa neho to, čo sa robí s protivetrami, ktorými argumentuje minister financií Ladislav Kamenický. Odpoveďou je podľa Marcinčina spotreba. „Ako sa pripravujeme na leto 2027? Tým, že dáme 100 miliónov eur poľnohospodárom?“ pýta sa s tým, že bežným ľuďom to nepomôže. Dodáva, že rôzne dotačné programy a mnohé ďalšie výdavky, o ktorých nie je známe, či sú efektívne, sa udržiavajú aj v čase konsolidácie.
V podcaste sa venovali aj avizovanej valorizácii platov pre štátnych zamestnancov a rozpočtovej kapitole nazývanej Všeobecná pokladničná správa.
