Tomáš Forró: Dane platíš, štát ťa však neochráni
Vojnový reportér Tomáš Forró, autor Príručky prežitia a spoločenskej odolnosti, upozorňuje, že bez cielenej prípravy a spolupráce medzi ľuďmi nás armáda alebo štát v kríze nezachránia. V koordinovanej príprave štátu a miestnych komunít na krízy sme podľa neho na nule. Armáda nás neubráni, ak sa za ňou rozpadne civilná spoločnosť.
Forró považuje svoju príručku za reakciu na nečinnosť štátu. „V nejakom momente som si uvedomil, že tak ako mnoho iných vecí a sfér na Slovensku musí suplovať občianska spoločnosť, bohužiaľ sa ukazuje, že ešte aj bezpečnostnú oblasť bude musieť a musí suplovať občianska spoločnosť,“ uviedol s tým, že prvýkrát vo svojej profesionálnej kariére robí niečo, čo sa priamo týka Slovenska.
Podľa Forróa si treba uvedomiť, že posledné desaťročia pokoja od pádu železnej opony a najbližšie desaťročia, ktoré nás čakajú, budú zrejme veľmi odlišné. „Zrejme už naše deti, keď im budeme rozprávať, ako to bolo kedysi pokojné a mierové a ako sme mali úplne iné problémy, oveľa jednoduchšie, a bolo oveľa bezpečnejšie, možno ani nebudú úplne rozumieť, čo tým myslíme,“ povedal.
Na námietku, že máme ozbrojené sily a platíme dane, aby štát zaručoval bezpečnosť, Forró odpovedá, že ešte bohatšie a pripravenejšie krajiny s väčšou armádou sa pripravujú lepšie ako my. „Keď sa stane nejaká kríza, to, že ste mali pravdu a budete hovoriť: ‚Veď ja som platil dane, bol som vždy vzorný občan, tak prečo mi štát nebol schopný pomôcť?‘, vám veľmi nepomôže, keď sa vám zrúti dom alebo začnú zomierať vaši blízki,“ uviedol.
Poukázal na koncept komplexnej obrany, ktorý uplatňujú škandinávske krajiny a podľa ktorého sa každý občan stáva súčasťou obrany. Žiadna krajina na európskom kontinente podľa neho nedokáže prežiť krízu podobného rozsahu bez pomoci spojencov zvonka a bez pomoci vlastnej spoločnosti.
Na otázku, v akom stave je takéto prepájanie štátu, komunít a ozbrojených zložiek na Slovensku, Forró odpovedal: „My sme nula, lebo na Slovensku vôbec neexistuje tento koncept.“ Štát podľa neho nemá koncept koordinácie odolnosti zdola ani zhora. Naopak, občianske, komunitné a kultúrne iniciatívy sú podľa neho zastrašované a finančne dusené. „Kultúrne centrá po celom Slovensku sú zároveň centrá nezávislého a autonómneho myslenia, demokratického prístupu a protestu,“ povedal.
Forró neformuluje odkazy pre politikov, ale pre ich voličov. „Očakávajte od nich, žiadajte,“ uviedol. Podľa neho je potrebné, aby téma bezpečnosti existovala vo verejnom priestore výrazne viac ako doteraz. „Keď sa začnú tieto zásadné otázky pýtať lídri punkových kapiel, predavačky, policajtky, operné speváčky, ktokoľvek, to je tá kritická masa, ktorá prinúti politickú reprezentáciu začať na tom niečo robiť, alebo ju jednoducho vymeníme,“ povedal.
Príručku podľa svojich slov nepredáva primárne komerčne. Jej cieľom je podľa neho posilniť ľudí a komunity a vytvoriť spoločenskú objednávku pre politikov. Knihu plánuje dávať zadarmo knižniciam, školám a inštitúciám a o niekoľko týždňov vyraziť na šnúru po celom Slovensku.
Spoločenskú odolnosť Forró definuje ako schopnosť počas krízy zachovať normálnosť alebo ju aspoň udržiavať. Ako príklad uviedol Kyjev, kde napriek nočným útokom fungujú školy, obchody aj MHD. „Napriek všetkému si uvedomuješ, že aj keď okolo teba zomierajú ľudia, ideš do práce, lebo vďaka tomu, čo robíš, z toho budú mať iní ľudia osoh,“ povedal.
Za dôležitú označil aj pripravenosť domácností na prvé dni krízy. „Už len taká blbosť, že máš doma jedlo, pitnú vodu a nejaké záložné zdroje na prvé tri dni, tých povestných sedemdesiatdva hodín, pomáha,“ uviedol. Štát sa podľa neho v takej situácii musí sústrediť na ľudí, ktorí si nemôžu pomôcť sami.
Forró tiež upozornil, že armáda je do veľkej miery závislá od civilnej infraštruktúry. „Keď nebude fungovať biznis, nebudeme schopní udržiavať ani cesty a železnice, po ktorých nás vojaci budú musieť chodiť brániť a dodávať si zásoby,“ povedal.
