Protesty mladých sa šíria Európou
Masové protesty generácie Z sa z Francúzska rozšírili do ďalších európskych krajín. Nespokojnosť so školstvom, drahým bývaním a životnými podmienkami prerástla do násilných nepokojov. Politicky ich využíva krajná pravica aj Rusko, ktoré hovorí o úpadku Európy.
Francúzsko: od švábov v školách k nočným zákazom
Protesty sa začali v septembri vo Francúzsku, keď tisíce stredoškolákov protestovali proti zlým podmienkam v školách. Upozorňovali na zastaralé budovy plné švábov či nedostatok učiteľov. Nespokojnosť sa postupne rozšírila na vládu, vysoké ceny a nedostupné bývanie.
Francúzske ulice horia, polícia používa vodné delá a v niektorých mestách úrady zaviedli nočné zákazy vychádzania. Počas víkendových nepokojov zachvátil požiar historickú radnicu v meste Limoges, ktorej sa zrútila časť strechy. K protestujúcim sa pridal líder hnutia Nepoddajné Francúzsko Jean-Luc Mélenchon.
Polícia zadržala viac ako 2 400 ľudí a zranenia utrpelo takmer tisíc policajtov a žandárov. Sedemnásťročný mladík prišiel o ruku po zásahu policajným granátom. Výtržníci sa vlámali do stoviek predajní vrátane luxusných obchodov v Paríži či Marseille. Ukradnutý tovar začali niektorí ponúkať na platforme Vinted, ktorá podozrivé ponuky odstraňuje. Ďalšie demonštrácie sú plánované na nasledujúci víkend.
Albánsko: protesty proti luxusnému projektu aj vláde
V Albánsku vypukli masové protesty už v lete, a to pre plán vybudovať luxusný komplex spojený s Jaredom Kushnerom a Ivankou Trump. Projekt počíta s výstavbou na ostrove Sazan aj na neďalekom pobreží v blízkosti chránenej prírodnej oblasti. Kritici upozorňujú na možné narušenie biodiverzity.
V októbri prišla nová vlna protestov, ktorá pripomína dianie vo Francúzsku. Mladí ľudia upozorňujú na zlé podmienky v školstve, vysoké náklady na štúdium či nedostatok pracovných príležitostí. Polícia proti protestujúcim zasahovala vodnými delami a slzotvorným plynom. Skupine demonštrantov sa podarilo vniknúť do ministerstva školstva v Tirane a založiť požiar. Horeli aj bankové pobočky.
Albánsky premiér Edi Rama odstúpiť odmieta. Tvrdí, že jeho zodpovednosťou je riešiť oprávnené požiadavky protestujúcich a pokračovať v približovaní Albánska k Európskej únii.
Bytová kríza vyhnala do ulíc Španielov a Portugalcov
Masové protesty pre nedostupné bývanie zažil aj Madrid. Prispeli k politickej kríze, po ktorej premiér Pedro Sánchez vyhlásil predčasné parlamentné voľby na 29. novembra. Pôvodne sa mali konať až v roku 2027.
Všetko sa začalo vysťahovaním 87-ročnej ženy Maricarmen Abascalovej, ktorá v madridskom byte žila viac ako 70 rokov. Polícia ju vysťahovala 23. septembra po dlhoročnom spore s majiteľom nehnuteľnosti. Abascalová napokon 7. októbra zomrela v nemocnici, len dva týždne po vysťahovaní.
V Portugalsku vyšli do ulíc Lisabonu desaťtisíce ľudí. Ceny nehnuteľností sa za posledné desaťročie viac ako zdvojnásobili. Len v druhom štvrťroku 2026 medziročne vzrástli o 16,5 percenta, zatiaľ čo priemer EÚ dosiahol 4,7 percenta. Portugalská polícia rozpustila protestné stanové tábory v Lisabone a Porte a zadržala 55 aktivistov.
Nepokoje využíva krajná pravica aj Rusko
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vyhlásil, že Európa čelí veľkej kríze a nepokoje hraničia s chaosom. Putinov osobitný vyslanec Kirill Dmitrijev hovoril o „samovražednom úpadku Európy“ a za príčinu označil migračnú politiku, energetické rozhodnutia a sankcie voči Rusku. Americký prezident Donald Trump spájal nepokoje vo Francúzsku s prisťahovalcami z Afriky a Blízkeho východu.
Líderka francúzskej krajnej pravice Marine Le Penová obvinila prezidenta Emmanuela Macrona zo straty autority a krajnú ľavicu z podnecovania násilia. Na demonštráciách sa objavili aj palestínske vlajky, protesty však pôvodne vypukli pre nespokojnosť so stavom školstva.
