Čo sa stane, keď sa o hrob nemá kto postarať a kedy sa pristupuje k exhumácii
Mestská organizácia Marianum – Pohrebníctvo mesta Bratislavy spravuje nielen pohrebné služby, ale aj bratislavské cintoríny, pamätníky, fontány či mestské hradby. Jej riaditeľ Robert Kováč vedie inštitúciu štyri roky a približuje, ako funguje prenájom hrobových miest, kedy sa pristupuje k likvidácii hrobu a za akých okolností k exhumácii.
Cintoríny ako pietne miesta aj parky
Cintoríny sú podľa Kováča okrem pietnych miest aj parkami s množstvom zelene, kde sa dá poprechádzať či posedieť v tieni stromov. Bežne na nich vída prevažne starších ľudí, počas dušičkového obdobia však prichádzajú celé rodiny vrátane najmenších detí. Návštevníci by mali myslieť na to, že na cintorínoch je zakázaný vstup s bicyklom či kolobežkou, so psami, ako aj konzumácia alkoholu a fajčenie. Varuje aj pred falošnými kamenármi – ponúkať služby je na cintorínoch zakázané, keďže na to slúžia riadne označené kamenárstva.
Kremácia prevláda, hroby slúžia viacerým generáciám
Podiel kremácií dosiahol 72 percent oproti 28 percentám klasických pohrebov. Urny možno ukladať nielen do urnových miest či kolumbárií, ale aj na hrobové miesta. Zákon stanovuje dobu prenájmu hrobového miesta a po uplynutí desaťročnej lehoty je možné na tom istom mieste opätovne pochovávať, preto jedno miesto často slúži viacerým generáciám. Kremácia je zväčša lacnejšia, možná je aj s obradom a zosnulého možno pri nej vystaviť. Bratislavské krematórium je národnou kultúrnou pamiatkou a architektonickým dielom Ferdinanda Milučkého.
Prepis zmluvy aj adopcia hrobového miesta
Obavy, že sa o hrob nebude mať kto starať, sa riešia prepisom nájomnej zmluvy, spravidla na vybavovateľa pohrebu alebo na ďalšieho rodinného príslušníka s preukázateľným vzťahom k zosnulému či predošlému nájomcovi. Ak nájomca žije, musia prísť obaja. Od augusta funguje aj adopcia hrobových miest, ktorá sa netýka len významných osobností alebo pamiatkovo chránených hrobov – hrobové miesto si môže adoptovať aj známy, ktorý nechce, aby zaniklo. Na adoptované miesto sa však nemôže pochovávať, to umožňuje iba riadna nájomná zmluva.
Likvidácia hrobu a tlecia doba
Pri likvidácii sa odstraňuje príslušenstvo hrobového miesta, hrob sa nevykopáva a ľudské ostatky sa nevyberajú. Ak je nájomca známy, výpovedná lehota je jeden rok a príslušenstvo si má do skončenia nájmu odstrániť sám. Ak je neznámy, miesto sa označí a čaká sa tri roky, či sa nájde niekto, kto by v nájme pokračoval; likvidácia je možná až po súhlase okresného úradu. Pri opätovnom pochovávaní hrobár narazí na ostatky, vyberie ich, vloží do bavlneného vrecka, pietne uloží na dno jamy a spustí ďalšiu truhlu. Tlecia doba je zo zákona desať rokov. Na niektorých cintorínoch sa po desiatich rokoch nenájdu ani kosti, inde sa ostatky nájdu aj po dvadsiatich rokoch.
Exhumácia je zriedkavá
S exhumáciami sa pohrebníctvo stretáva veľmi zriedkavo, spravidla ich nariaďujú orgány činné v trestnom konaní, ktoré môžu pozostalým aj určiť či zakázať kremáciu. Prípad, keď sa niekto sťahuje do iného mesta a chce mať blízkych pri sebe, sa nevyskytol. Pri exhumácii treba doložiť všetky potrebné doklady, a ak je zákonný dôvod, ostatky sa vyberú. Čím dlhšie je telo uložené, tým menšia je pravdepodobnosť, že sa niečo nájde – väčšinou ostávajú len fragmenty v závislosti od pôdneho zloženia. Ak sa ostatky nájdu, umiestnia sa do novej truhly a prepravia na požadované miesto. Z urny s popolom sa DNA získať nedá, keďže teplota spaľovania je 1 200 stupňov Celzia.
Sviečkomaty, kiosky a odpad počas dušičiek
Na cintorínoch fungujú digitálne kiosky, kde si návštevníci vyhľadajú informácie, aj sviečkomaty na mince – sviečka s kahancom stojí dve eurá, samotná sviečka so zápalkami euro. Použitý sklenený kahanec možno odložiť na určené miesto a ďalší návštevník si ho môže zobrať, čím nevzniká odpad. Počas dušičiek je odpadu približne toľko, čo za celý rok, personál je na cintorínoch od rána do večera a vývozy sú oveľa častejšie. Zákaz zapaľovania sviečok platí len pri vyhlásení zvýšeného rizika požiarov, počas dušičiek sú zabezpečené protipožiarne hliadky.
Nový cintorín skôr ako o 15 rokov nebude potrebný
V Bratislave ročne zomrie okolo 3 000 ľudí, z toho 2 500 má hrobové miesto, a ročne sa pridelí zhruba 500 hrobových, urnových a kryptových miest. Organizácia pracuje na štúdii, ktorú chce verejnosti predstaviť v priebehu decembra. Štúdia pomenuje demografický vývoj a reálne kapacity, vytipuje dve lokality – jednu v rovinatom a jednu v kopcovitom teréne – a bude obsahovať aj architektonický návrh a zhodnotenie trendov, napríklad ekologických foriem pochovávania. Bratislava nový cintorín skôr ako o 15 rokov potrebovať nebude a samotná výstavba by mohla trvať minimálne päť rokov.
