Prečo aj bašta americkej ľavice odmietla zdaniť miliardárov? Kalifornia narazila na tvrdú realitu
Kalifornia patrí medzi najviac ľavicovo orientované štáty v USA. Práve preto môže prekvapiť, že voliči tam odmietli špeciálnu daň pre miliardárov. Nemecký historik a sociológ Rainer Zitelmann upozorňuje, že aj najlepšie znejúce sľuby môžu naraziť na neúprosnú ekonomickú realitu.
Sľuby o miliardách na zdravotníctvo
Skupina ekonómov spolu s ľavicovým senátorom Berniem Sandersom prišla s návrhom na jednorazovú 5-percentnú daň z majetku miliardárov. Dotkla by sa približne 200 ľudí s trvalým pobytom v Kalifornii k 1. januáru 2026. Zástancovia sľubovali, že do štátnej kasy pritečie 100 miliárd dolárov na zdravotníctvo.
Proti návrhu sa postavil aj demokratický guvernér Kalifornie Gavin Newsom. Varoval, že miliardári jednoducho odídu, čím štát príde o ich budúce dane.
Miliardári už dávno balia kufre
Kalifornia má v súčasnosti najvyššiu daň z príjmu v USA – horná sadzba dosahuje 13,3 percenta, k čomu sa pripočítavajú federálne dane. Štáty ako Texas alebo Florida nemajú štátnu daň z príjmu vôbec žiadnu.
Najznámejším príkladom exodu je šéf Tesly Elon Musk, ktorý sa do Texasu presťahoval už v roku 2020. Zitelmann poznamenáva, že „svojou posadnutosťou reguláciami sa Kalifornii podarilo vyhnať najväčšieho podnikateľa na svete“. Sťahovanie riešili aj spoluzakladatelia Googlu Larry Page a Sergey Brin či investor Peter Thiel.
Ako sa zo zisku stane gigantická strata
Podľa štúdie ekonómov Benjamina Jarosa a Joshuu Rauha len sedem miliardárov, ktorí už z Kalifornie odišli alebo podnikli kroky k odchodu, vlastnilo spoločný majetok v hodnote 540 miliárd dolárov. To je takmer tretina z celkového balíka peňazí, ktorý chcel štát pôvodne zdaniť.
Po zohľadnení odlivu kapitálu a prípadných súdnych sporov by daň nepriniesla sľubovaných 100 miliárd, ale v priemere len okolo 30 miliárd dolárov. Ak miliardári odídu, Kalifornia navyše v budúcnosti stratí odhadom 1 až 3,5 miliardy dolárov ročne na dani z príjmu. V dlhodobom horizonte by zavedenie dane prinieslo čistú stratu takmer 39 miliárd dolárov. V 85 percentách simulácií by bol štát v mínuse.
Európske ponaučenie a americká realita
Keď Francúzsko ohlásilo 75-percentnú superdaň, počet emigrantov s vysokými príjmami raketovo stúpol. Keď Nórsko zvýšilo daň z majetku, v rokoch 2022 a 2023 opustili krajinu stovky boháčov.
V USA je sťahovanie ešte jednoduchšie – stačí predať vilu v Kalifornii a kúpiť si novú v Texase, kde štátna daň z príjmu neexistuje. Zitelmann v závere zhrňuje: „Bohatí môžu odísť. Účet budú musieť zaplatiť všetci ostatní.“
Írsky paradox
Írsko rátajúci budúci rok rozpočtový prebytok takmer 10 miliárd eur, no mnohí mladí ľudia si nemôžu dovoliť vlastné bývanie. Reportáž Financial Times opisuje príbeh 24-ročného Séamusa McCanna, ktorý vyštudoval a našiel si prácu ako konzultant v Dubline, no z rodičovského domu sa odsťahovať nedokáže. Zdieľa tak osud takmer dvoch tretín mladých Írov.
Až polovica Írov v prieskumoch priznáva, že majú čoraz väčší problém vyžiť. Krajina má najvyššie účty za elektrinu v EÚ a hlási rekordných 18-tisíc ľudí bez domova. Na operácie tam čaká vyše milióna ľudí.
Zázrak na účet troch firiem
Takmer polovicu všetkých firemných daní v krajine platia len tri americké firmy: Apple, Microsoft a farmaceutická spoločnosť Eli Lilly. Apple síce vyrába iPhony v Číne, ale duševné vlastníctvo formálne spravuje v Írsku – len minulý rok tam na daniach odviedol 17 miliárd dolárov. Celkový výber firemných daní v Írsku by mal tento rok dosiahnuť 34 miliárd eur.
Ekonómovia však varujú, že írska vláda tento dar z nebies vo veľkom míňa na bežný chod štátu a sociálne dávky – zo siedmich eur z firemných daní sa šesť okamžite utratí. Ak by sa zmenili medzinárodné daňové pravidlá alebo by firmy presunuli zisky inam, Írsko by namiesto prebytku čelilo deficitu vo výške 13 miliárd eur.
