Bulharský prezident Rumen Radev oznámil svoju demisiu
Bulharský prezident Rumen Radev v pondelok prekvapivo oznámil, že odstupuje z funkcie. Toto rozhodnutie prichádza v čase, keď sa krajina nachádza v politickej kríze, ktorá nasledovala po sérii rozsiahlych protestov proti korupcii. V správe vyplýva, že Radev zvažuje založenie vlastnej politickej strany na nadchádzajúce parlamentné voľby, ktoré sú naplánované na jar 2026.
Radev a politické napätie v Bulharsku
V prejave vysielanom v štátnej televízii sa Radev vyjadril: „Dnes sa vám naposledy prihováram ako prezident Bulharska. Zajtra (v utorok) odstúpim zo svojej funkcie.“ Ak Ústavný súd jeho demisiu prijme, Radevovú funkciu do prezidentských volieb prevezme viceprezidentka Iliana Jotová.
Bulharsko, ktoré 1. januára vstúpilo do Eurozóny, čelí novej politickej kríze po tom, čo rozsiahle protikorupčné protesty v decembri zvrhli konzervatívnu vládu. Radev, ktorý tieto protesty podporoval, vyhlásil, že strany sa ani po tretí raz nedokázali dohodnúť na novej vláde, a preto sa uskutočnia predčasné parlamentné voľby.
Osem volieb za štyri roky
Tieto voľby budú deviatymi voľbami v Bulharsku za posledných štyri roky. Prezident má povinnosť zostaviť úradnícku vládu, ktorá bude krajinu riadiť, kým sa neuskutočnia riadne voľby a nevytvorí sa nový kabinet. Radev, ktorý bol predtým veliteľom bulharských vzdušných síl, musel počas svojho mandátu opakovane menovať dočasné vlády, čím si vybudoval vlastnú politickú pozíciu.
Možná účasť v parlamentných voľbách
Analytici a diplomati naznačujú, že Radev má v úmysle zúčastniť sa parlamentných volieb, pričom vyslovil obavy o korupciu a chudobu v krajine. Vo vyhlásení sa odhodlal bojovať za „budúcnosť“ Bulharska, pričom poukázal na „škodlivý model správy vecí verejných“, ktorý prispel k chudobe, protestom a nedôvere v inštitúcie.
Historická rezignácia
Radevova demisia je prvou rezignáciou hlavy štátu v postkomunistickej histórii Bulharska. Do funkcie bol zvolený v roku 2016 a v ďalších voľbách v roku 2021 si zabezpečil druhé päťročné funkčné obdobie, pričom v druhom kole volieb získal vyše 66 percent hlasov. Počas svojho mandátu sa Radev ostro vyjadroval proti poskytovaniu vojenskej pomoci Ukrajine, vyjadrujúci sa k aktuálnym geopolitickým otázkam.
Radev bude určite kandidátom, ktorého väčšina národa bude sledovať v nasledujúcich mesiacoch, aby zistila, akým smerom sa bulharská politika vyberie po jeho demisii a ako bude reagovať na výzvy, ktorým krajina čelí.
