Robert Kaliňák: Otázka o extrémizme, ktorou chcel „vyškoliť“ novinárov
Robert Kaliňák, bývalý minister a predseda poslaneckého klubu strany Smer, sa po výjazdovom rokovaní vlády, ktoré sa konalo 14. januára 2026, snažil obhajovať svoju pozíciu ohľadom zmien v legislatíve týkajúcej sa trestania extrémizmu. Na tlačovej besede položil novinárom otázku, ktorá sa mala, podľa jeho názoru, stať príkladom, že policajné úrady zneužívajú paragrafy zamerané na potláčanie extrémizmu. Z jeho vyhlásení však vyplývalo, že sa mýli, keď hovoril o nule extrémistických priestupkov za predchádzajúci rok.
Extrémizmus a nové návrhy
Poslanci Slovenskej národnej strany (SNS) nedávno predložili návrh zákona, ktorým by sa zrušila väzba za extrémistické činy a trestné stíhanie za výrobu, rozširovanie a prechovávanie extrémistických materiálov. Minister Kaliňák bol ochotný uviesť, že Smer môže návrh podporiť, avšak zdôraznil potrebu zmenu nastavenia trestného zákona, pričom hovoril o zneužívaní týchto paragrafov. V právnej svojej kancelárie uviedol prípad Daniela Bombica, ktorý bol obvinený z extrémizmu.
Vyvrátenie tvrdení Kaliňáka
Na Kaliňákove vyhlásenia reagovala polícia, ktorá zdôraznila, že nie je pravdou, že by extrémistické skutky neboli predmetom vyšetrovania. Po oslovení viacerých krajských riaditeľstiev polície sme obdržali informácie o absolvovaných prípadoch extrémizmu. Tieto skutočnosti potvrdzujú, že v Prešove riešili osem neprijateľných činov. V Banskej Bystrici boli známe 21 priestupkov, zatiaľ čo v Nitre a Žiline sa eviduje ďalších 35 doteraz neznámych činov extrémizmu. Z týchto údajov je jasné, že policajné zložky sa usilovne zaoberajú problematikou extrémizmu, čo vyvracia nazeranie Kaliňáka a jeho obhajobu.
Kritická reakcia a umiestnenie extrémizmu
Kaliňák sa však vyjadril, že extrémizmus je na Slovensku zle definovaný a naznačil potrebu zmenu prístupov. Hovoril o tom, že paragrafy sa používali na stíhanie osôb z osobných dôvodov. Oproti tomu odborníci sú toho názoru, že súčasná právna úprava je nevyhnutná na ochranu proti skutočnému extrémizmu. Dôležité je, aby legislatíva reagovala aj na prejavy nenávisti a antisemitizmu, a nie ich omlouvala. Kaliňákova argumentácia o tom, že slovenské súdy a policajti konajú svojvoľne, sa stretáva s odporom a nevôľou.
Postoje a argumenty Hlasu a Žilinku
Koaličná strana Hlas stratila trpezlivosť voči návrhom SNS a zdôraznila, že nebude riskovať politický odkaz SNP. Generálny prokurátor Maroš Žilinka označil Kaliňákove navrhované úpravy za nezodpovedné a nebezpečné pre spoločnosť. Upozornil, že extrémizmus predstavuje vážnu hrozbu, a zmeny v zákonných normách vníma ako krok späť. Odborníci a advokáti poukazujú na fakt, že zbytočne dlhé tresty za verbálne aj iné prejavy nie sú bežné a skutočne za nimi stoja závažné skutky, a nie „vetu v krčme“.
Budúcnosť legislatívy
Návrh SNS a rétorika na ochranu slobody slova sú stále v centre diskusie. Mnohí sa obávajú, že tento krok môže otvoriť dvere pre ešte väčšie problémy s extrémizmom. Preto je dôležité, aby sa k tejto téme pristupovalo s rozvahou a bez politizácie, keďže ide o zásadnú otázku bezpečnosti a ochrany demokratických hodnôt na Slovensku.
