Ústavný súd zastavil Matúša Šutaja Eštoka: Minister nevyčerpal možnosti obrany pred podaním sťažnosti
Ústavný súd Slovenskej republiky zverejnil odôvodnenie odmietnutia sťažnosti ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, ktorý sa obrátil na tento súd vo veci kontumačného rozsudku týkajúceho sa vyšetrovateľov okolo Jána Čurillu. Dôvodom odmietnutia jeho sťažnosti je nedostatočné využitie všetkých dostupných právnych prostriedkov pred podaním ústavnej sťažnosti.
Senát, zložený z Miroslava Duriša, Jany Baricovej a Miloša Maďara, konštatoval, že minister Šutaj Eštok sa mohol najprv pokúsiť opraviť situáciu prostredníctvom bežných súdov. Tento proces je v právnom kontexte známy ako princíp subsidiarity, ktorý zabezpečuje, že ústavné sťažnosti by sa mali predkladať až po vyčerpaní iných právnych možností.
Ministrovi bola uložená povinnosť ospravedlniť sa šiestim vyšetrovateľom a zaplatiť im odškodné v sume 90-tisíc eur, čo vyplýva z predchádzajúceho rozsudku. Ten bol prijatý Mestským súdom Bratislava, ktorý nariadil, že minister vo svojich vyjadreniach uviedol vyšetrovateľov do súvislosti s právoplatne odsúdeným mafiánskym bossom Mikulášom Černákom.
Princíp subsidiarity a argumentácia ministra
Šutaj Eštok síce podal proti kontumačnému rozsudku odvolanie, avšak po uplynutí lehoty a zároveň s požiadavkou na odpustenie zmeškanej lehoty. Mestský súd mal o tejto žiadosti ešte rozhodnúť v čase, keď minister podal svoju ústavnú sťažnosť. Ústavný súd vo svojom uznesení zdôraznil, že práve podanie žiadosti o odpustenie lehoty je účinným právnym prostriedkom, ktorý by mal minister využiť predtým, ako sa obrátia na najvyšší súdny orgán.
Šutaj Eštok v snahe presvedčiť Ústavný súd apeloval na možné hrozby „odopretia spravodlivosti“ a na vysoké finančné ujmy, ktoré by mu mohli vzniknúť. Avšak Ústavný súd tieto argumenty odmietol ako neopodstatnené a konštatoval, že existujú iné možnosti, ktoré minister môže využiť na ochranu svojich práv.
Varovanie pred nežiaducimi postupmi
Ústavný súd tiež uviedol, že ak by sa prijali sťažnosti pred rozhodnutím bežného súdu, mohlo by to predstavovať neprípustný zásah do rozhodovania súdov a legitimizáciu nečinnosti procesnej strany. Aj v prípade, že by bola zamietnutá žiadosť o odpustenie lehoty, stále existuje možnosť nahradiť ústavnú sťažnosť inými prístupmi v rámci súdneho konania.
Kontumačný rozsudok tak naďalej zostáva v platnosti a Ministerstvo vnútra sa nachádza v pozícii, kedy sa situácii musí venovať riešiť v rámci celého súdneho procesu, pričom minister avizoval odvolanie na krajský súd v Bratislave.
