Slovensko čelí žalobe za nedostatočné záruky práva na obhajcu
Stále sa čelí vážnemu varovaniu zo strany Európskej komisie, ktorá podala žalobu na Slovensko za neuspokojivé prenesenie smernice EÚ o práve na prístup k obhajcovi. Tento krok len umocňuje slová, ktoré mnohí skeptici na Slovensku opakovane vyslovovali – že náš právny systém potrebuje urgentné reformy.
Neimplementácia smernice
Komisia otvorene vyčítala Slovensku, že jeho legislatíva neplní základné požiadavky smernice 2013/48/EÚ. Toto pravidlo garantuje podozrivým osobám právo na obhajcu už od prvého momentu zadržania, čo je absolútne kľúčové pre zabezpečenie spravodlivosti. Avšak slovenský právny poriadok, ukazuje sa, sa tomuto tvrdeniu vzpiera možnými výnimkami, ktoré sú v rozpore s európskymi normami.
Množstvo nedostatkov
Podľa zistení Európskej komisie, obzvlášť závažným problémom je fakt, že ľudia, ktorí ešte nemajú formálne obvinenie, nemajú garantované právo na konzultáciu s advokátom pred výsluchom. Tento nedostatok svetlo naozaj spochybňuje samotný základ právneho štátu. Ak sa uvažuje o spravodlivosti, sú práva na obhajobu nevyhnutným predpokladom. Kde je spravodlivosť, keď dôkazy naznačujú neexistenciu tejto aspekty v praxi?
Kedy príde zmena?
Prvé výhrady smerom k Slovensku súviseli s touto otázkou už od roku 2023, kedy Komisia zaslala oficiálnu výzvu. Po legislatívnych zmenách v 2024, ktorých cieľom bolo odstrániť existujúce nedostatky, sa situácia nezlepšila. Namiesto pokroku došlo k vyvstaniu nových otázok, a tak Komisia pristúpila k žalobnému konaniu, ktorým chce postaviť Slovensko pred Súdny dvor EÚ.
Potencionálne dôsledky
Ak Súdny dvor rozhodne v neprospech Slovenska, krajina sa môže stretnúť nielen s potrebou urýchlenej legislatívnej reakcie, ale aj s vysokými finančnými sankciami. S odvolaním na precedensové prípady, vieme, že podobné postoja Regulátora musí vážne zamyslieť nad svojou legislatívou.
Spravodlivosť za jej hranicami
Čelíme teda závažným otázkam smerom k spravodlivosti a dodržiavaniu základných práv. A čo iné krajiny na východe, ako Poľsko a Rumunsko, ktoré sa už ocitli v podobnej situácii? Je načase, aby Slovensko nebolo brané ako krajina, v ktorej práva občanov sú len fiktívna koncepcia zatlačená do pozadia rozehmásaného práva.
Záver
Zostáva otázkou, či sa Slovensko poučí z tejto výstrahy alebo či sa v oblasti obhajoby opäť objavia temné stránky bezohľadne ignorované vládou. Odpovede na tieto otázky zrejme prídu s pokrokom v konaní pred Súdnom dvorom EÚ, ale nie je podľa dostupných informácií zrejmé, či sú slovenské úrady pripravené na takúto výzvu.
