Krvavý rok 1526 v Banskej Bystrici: Povstanie baníkov
V histórii Banskej Bystrice sa rok 1526 zapísal krvavými udalosťami, keď baníci vstali proti svojím pánom. Tieto revolučné činy sú považované za najvýznamnejšie sociálno-politické hnutie baníkov v období feudalizmu na Slovensku, a ich príčiny sú zakorenené v nespravodlivých mzdových praktikách, rastúcich daniach a zhoršujúcich sa pracovných podmienkach. Mnohé rodiny tých, ktorí pracovali v baniach, sa ocitli v hlbokej biede.
Povstanie sa oficiálne začalo 24. februára 1526, keď baníci vtrhli do mesta a podpálili viaceré domy, ktoré patrili bohatým mešťanom. Po desaťdňovom strategickom obsadení napokon ustúpili pred presilou armády a v nasledujúcich mesiacoch sa pokusy vzbúrených baníkov skončili neúspechom, čo viedlo k zadržiavaniu, odsúdeniam a popravam ich vodcov.
Príčiny povstania: Mzdy a podmienky
V prvej štvrtine 16. storočia síce banícke stavy na Slovensku začali získavať na vplyve, no ich moc bola postupne oslabovaná mestským patriciátom. Baníctvo v Banskej Bystrici čelilo technickým a materiálnym problémom, pričom v rokoch 1520 sa vo feudalizme začal rozvíjať spojený boj proti útlaku. Baníci sa sťažovali na nevyplácanie miezd, pričom ich mzdy boli vyplácané špeciálnymi mincami, tzv. výplatnými známkami, ktoré stratili na hodnote. Zhoršovala sa aj dostupnosť potravín a zdravotnej starostlivosti.
V máji 1525 sa baníci zorganizovali a demonštrovali za spravodlivejšie mzdové podmienky. Na viacerých miestach v regióne, ako na Starých Horách, v Kremnici a Banskej Štiavnici, sa konali protesty a verejné demonštrácie, kde baníci odmietali akceptovať mzdy v menej hodnotných minciach. Napriek sľubom vyplácať časť mzdy v starých minciach sa situácia len zhoršovala.
Vznik obranného baníckeho zväzu
V jeseni 1525 vznikol obranný Banícky zväz, ktorý mal za cieľ koordinovať akcie medzi jednotlivými baníckymi skupinami. V januári 1526 bol pripravený ozbrojený vzdor a 24. februára baníci napadli mesto, rabovali mestskú zbrojnicu a prebrali zbrane, čo viedlo k desaťdňovej okupácii mesta. Mnohí bohatí meštiačkovia sa uchýlili na hrad, kde ostali ukrytí pred rabovaním a násilím baníkov. Vzbúrenci však opustili mesto po vyplatení časti miezd, pretože nemohli dobyť hradný areál.
Krátko po povstaní poveril kráľ Ľudovít II. uhorského palatína Štefana Werbőczyho, aby vyšetril februárovú vzburu. Súdne procesy na jar priniesli prísne rozkazy a rozsudky, vrátane trestov smrti, avšak popravy sa neuskutočnili, keďže vodcovia sa ukryli pred právom.
Ďalší vývoj a posledné povstanie
Rastúce sociálne napätie pokračovalo aj po februárovej vzbure. V máji 1526 sa baníci opäť rozhodli pre radikálny krok, keď rabovali farský majer. V lete ostatných vzbúrencov zatlačila armáda a pokusy o znovuobsadenie Banskej Bystrice, vrátane útoku 2. augusta, boli potlačené. Vzbúrenci sa rozutekali do okolia, pričom niektorí sa uchýlili do Moravského Valašského Meziríčia.
V septembri 1526 boli na šibeničnom vrchu obeseni piati vedúci aktéri povstania – Andrej Kollár, Andrej Kocka, Ján Skocko, Jakub Köhler a Mac Sieg. Na pamiatku tohto významného a tragického dňa sa v Banskej Bystrici každoročne konajú spomienkové akcie, pričom tento rok sa bude oslavovať 500. výročie baníckeho povstania, súčasťou ktorého budú „Dni mestskej kultúry”, plánované na 19. a 20. júna.
