Prezident Pellegrini v parlamente: Kritika opozície a nepriama pochvala Hlasu
Prezident Peter Pellegrini vystúpil v Národnej rade SR so správou o stave republiky. Jeho príhovor trval približne 40 minút. Počas prejavu venoval súvislých sedem minút kritike opozície, pričom nepriamo ocenil kroky ministrov za Hlas – Erika Tomáša, Denisy Sakovej a Matúša Šutaja Eštoka.
Pellegrini uviedol, že je rád, že vláda bojuje za sociálny štandard občanov a najmä za 13. dôchodok. Pochválil tiež presadenie vyššej minimálnej mzdy a príplatkov za prácu počas sviatkov a víkendov. Pri ministerke hospodárstva Denisy Sakovej spomenul, že vláda splnila sľub pomôcť ľuďom s cenami energií, pričom poznamenal, že išlo len o „pôrodné bolesti“. V časti o bezpečnosti prevzal slová ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka o zastavení migrácie.
V kritike opozície prezident pripomenul, že minulý rok mu opoziční poslanci tlieskali, keď vyčítal vláde zanedbávanie strategických projektov. Vyjadril zvedavosť na ich tohtoročnú reakciu na jeho výhrady, že strategické záujmy Slovenska nesmie opozícia ignorovať pre vlastné krátkodobé politické ciele. Uviedol, že nechápe, prečo opoziční poslanci odmietajú diskutovať o témach presahujúcich mandát súčasnej vlády. Narážal na neúčasť poslancov z Progresívneho Slovenska, Hnutia Slovensko a SaS na prezentácii Vízia 2040, kde sa zúčastnili len zástupcovia KDH. Podpredseda KDH Viliam Karas však po prejave uviedol, že koalícia rovnako odmieta spolupracovať s opozíciou.
Pellegrini sa v pléne pýtal, čo je neprijateľné na spoločnej zmene ústavy, prijímaní zákonov či ochrane vzdušného priestoru pred zablúdenými dronmi. Chcel by zaviesť nový inštitút ohrozenia do ústavy, aby vojaci mohli využiť kapacity aj v čase mieru. Opozícii adresoval, že niektoré zahraničné udalosti nepotrebujú ich statusy na sociálnych sieťach.
Podľa opozície bol prejav nevyvážený. Šéf SaS Branislav Gröhling ho označil za najslabší prejav prezidenta a uviedol, že naň pôsobil ako pomoc Ficovi a prosba, aby nebola kritizovaná Ficova vláda. Šéf PS Michal Šimečka skonštatoval, že prezident zlyhal v úlohe byť nadstranícky a hovoriť v mene všetkých občanov, a označil ho za prezidenta tejto vládnej koalície.
Pellegrini značnú časť prejavu venoval ekonomickej situácii. Zodpovednosť za ňu v úvode pripísal bývalej vláde Igora Matoviča a Eduarda Hegera. Uviedol, že vláda musela spraviť konsolidáciu verejných financií, čím prišlo k znižovaniu životnej úrovne mnohých ľudí. Konsolidáciu kritizoval len mierne, keď poznamenal, že ostáva mnoho otázok, či bola zvolená najlepšie a či priniesla želaný výsledok. Všeobecne skonštatoval, že koalícia spravila dobré aj zlé rozhodnutia.
Jednou z mála tvrdších kritík bolo, ako koalícia vedie schôdze národnej rady. Pellegrini uviedol, že občania nepochopia, ako môžu poslanci odísť z parlamentu bez dokončenia práce. Ocenil rozhodnutie predsedu NR SR Richarda Rašiho, že parlament bude rokovať až do prebratia posledného bodu. Poslancov čaká na súčasnej schôdzi viac než 300 bodov, niektoré odsúvajú už mesiace. Prezident označil za neprípustné, že sa parlament týmto pravidlom neriadil od začiatku. Skritizoval aj fakt, že koalícia znemožňuje rokovanie o opozičných návrhoch na odvolávanie ministrov. Následne bola zvolaná mimoriadna schôdza k vysloveniu nedôvery ministerke hospodárstva Denise Sakovej, sála však bola poloprázdna a koaliční predstavitelia neprišli, preto schôdzu neotvorili pre absenciu nadpolovičnej väčšiny.
Počas prejavu si premiér Robert Fico sediaci priamo za prezidentom podopieral rukou bradu a zatlieskal len na úplnom konci. Viacerí opoziční aj koaliční politici pozerali na mobil, napríklad podpredseda parlamentu Peter Žiga z Hlasu, poslanec Smeru Marián Saloň či minister zdravotníctva Kamil Šaško z Hlasu. Opozícia sa niekedy na vyjadreniach prezidenta smiala, čo priznala poslankyňa SaS Mária Kolíková pri tvrdení, že súčasná koalícia je na tom lepšie ako predchádzajúca. Opozícia vlažne tlieskala na konci prejavu a mnohí poslanci nezatlieskali vôbec.
Opozícia prezidentovi vyčítala, že v prejave nespomenul Rusko ako hlavnú hrozbu pre Slovensko napriek tomu, že časť prejavu venoval bezpečnosti a obrane. Varoval pred bezpečnostnými, kybernetickými a hybridnými hrozbami, konkrétne však nespomenul kauzu Matúša Šutaja Eštoka s ruskými kamerami na slovenských cestách. Hovoril o hrozbe dronov bez zmienky, že na územie EÚ a NATO dopadajú kvôli ruskej agresii na Ukrajine. Mária Kolíková po prejave uviedla, že od prezidenta nezaznelo, že Rusko je hrozba, a že z prejavu nebolo jasné, či prezident rozumie nevyhnutnosti zasadnutia Bezpečnostnej rady štátu pri ohrození Európskej únie.
