Brusel zrýchľuje rozširovanie EÚ a pripravuje poistky proti maďarskému scenáru
Európska únia začína konať. Tvárou v tvár rastúcemu tlaku z Pekingu, agresii Moskvy a nevyspytateľnej obchodnej politike Washingtonu pod taktovkou Donalda Trumpa si európski lídri uvedomili, že ak Únia nezačne konať proaktívne a nerozšíri zónu svojho vplyvu, jej rivali ju čoskoro vytlačia na vedľajšiu koľaj. Po rokoch sľubov tak prichádza konkrétny plán.
Prvýkrát v histórii dostanú najsľubnejší kandidáti na členstvo jasné termíny a harmonogramy. Únia však zároveň pripravuje drastické poistky, aby sa už nikdy nezopakoval „maďarský scenár“.
Musia si splniť domáce úlohy
Až doposiaľ pripomínal prístupový proces do Európskej únie nekonečnú čakáreň bez akýchkoľvek záruk. Ako však potvrdili vysokopostavení predstavitelia Európskej komisie pre bruselský portál Politico, Brusel v týchto dňoch finalizuje cielené harmonogramy pre štvoricu vyvolených: Čiernu Horu, Ukrajinu, Moldavsko a Albánsko. Kandidátom vôbec po prvý raz presne načrtnú, kedy a za akých podmienok formálne uzavrú kľúčové reformné bloky, takzvané vyjednávacie klastre.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorá v týchto dňoch osobne navštevuje Balkán, tento prístup avizovala už vo svojej správe o stave Únie. Členské štáty, ktoré v reformách zaostávajú, ako Kosovo, Severné Macedónsko či Bosna a Hercegovina, si na podobné výsady budú musieť počkať. Mimo hry sa ocitli Gruzínsko, Turecko a Srbsko.
Trauma menom Orbán
Lídri členských štátov, najmä z Francúzska, Nemecka či Holandska, sú pri predstave prijímania nových krajín extrémne opatrní. Dôvodom je dlhoročná frustrácia z krokov maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý opakovane využíval právo veta na blokovanie sankcií voči Rusku či finančnej pomoci Ukrajine.
Nová eurokomisárka pre rozširovanie Marta Kos je nekompromisná. „Ak bude nový členský štát dodržiavať pravidlá, nič sa nestane. Ak ich však poruší, poistky budú tvrdo hrýzť. Presne takýto systém práve budujeme,“ uviedla v Luxemburgu.
Nové záchranné brzdy môžu zahŕňať prechodné obdobia, počas ktorých nováčikovia nezískajú okamžite všetky členské práva, vrátane práva veta. Pokusným králikom bude Čierna Hora, ktorá má reálnu šancu stať sa prvým novým členom od vstupu Chorvátska v roku 2013.
Hľadanie spojencov za oceánom
EÚ si uvedomuje, že reformy trvajú roky, počas ktorých môžu obyvatelia kandidátskych krajín podľahnúť tlaku z Moskvy či Pekingu. Dokument o „pred-rozširovacej“ politike preto navrhuje stratégiu postupného začleňovania, ktorú podporujú nemecký kancelár Friedrich Merz či francúzsky prezident Emmanuel Macron.
Tieto zmeny budú témou októbrového samitu lídrov EÚ. V ére nového amerického izolacionizmu sa Brusel obracia aj ku Kanade. Predsedníčka Komisie von der Leyenová navrhla udeliť Kanade štatút prvého „pridruženého člena“ EÚ. Predseda Európskej rady António Costa tento krok obhajuje snahou o spoluprácu v oblasti obrany, umelej inteligencie a ochrany demokracie.
Islandská facka
Napriek snahe predať členstvo v EÚ ako veľké lákadlo, v prípade Islandu dostal Brusel nepríjemnú facku. Islanďania v referende návrat k prístupovým rokovaniam tesne, ale jasne odmietli. Pre Island, ktorý je zakladajúcim členom NATO a užíva si výhody členstva v Európskom hospodárskom priestore, nie je EÚ synonymom bezpečnosti a prosperity.
Islandské „nie“ pripomína, že Únia nemôže svoju atraktivitu brať ako samozrejmosť. Ak chce prežiť a prosperovať, musí dokázať, že jej nový prístup k rozširovaniu bude fungovať aj v praxi, a nielen na papieri.
