„Pozrite sa na slovník nacistov.“ Politológ Štefančík vidí v slovenskej politike rovnaké stratégie (rozhovor)
„Nevoľte tých, ktorí vám sľubujú, že všetko vyriešia za vás, zvyčajne chcú len vašu poslušnosť, mlčanie a pasivitu. Politik nie je vlastník štátu, dostal len na obmedzený čas právo spravovať časť spoločných vecí.“ O nadčasovom varovaní Václava Havla, pasivite spoločnosti, ohýbaní pravidiel aj o význame tretieho sektora hovorí v podcaste Res Publica politológ Radoslav Štefančík.
V júni 1992, krátko pred voľbami, Václav Havel varoval pred politikmi, pre ktorých je vlastná moc dôležitejšia ako osud národa. Dnes by mal Havel 90 rokov. Jeho varovanie má 34 rokov, no našlo úrodnú pôdu aj na Slovensku súčasných dní.
Odkaz Václava Havla a pasivita občanov
Podľa Štefančíka mnohí ľudia dnes robia to isté, čo kedysi pred rokom 1989 – ležia na gauči a nezúčastňujú sa na spravovaní vecí verejných. „Alebo je tu ešte osobitná skupina ľudí: sedia za počítačom či s telefónom v ruke a šíria nenávisť, zlobu a komentujú bez overených informácií či poznania, len na základe pocitov,“ hovorí politológ.
Politici podľa neho veľmi dobre vedia, že získať dnes voličov je jednoduché nie šírením správ o dobre spravovanom štáte, ale práve vyvolávaním negatívnych emócií. Tie sú základným predpokladom na to, aby sa posolstvo šírilo na sociálnych sieťach. „Václav Havel netušil, že raz budú existovať sociálne siete, na ktorých sa bude klamstvo a nenávisť šíriť tak rýchlo ako dnes,“ dodáva.
Strach z nepriateľa ako nástroj moci
Štefančík upozorňuje na historické skúsenosti z Nemecka 30. rokov, kde sa ľudia nechali zlákať propagandou. „Ak sa pozriete na slovník a komunikačné stratégie nacistov a niektorých dnešných slovenských politikov, nájdete tam absolútnu zhodu: vyvolať strach pred nepriateľom. A ak neexistuje, tak si ho vyrobiť a na základe toho získavať moc.“
Varovanie Václava Havla podľa neho myslelo aj na to, že sa to jedného dňa môže zopakovať. V 90. rokoch tu bol pokus vtedajšej vládnej moci zvrátiť smerovanie krajiny. Dnes je zaujímavé sledovať, ako niekto opäť hovorí o neutralite či o tom, že Rusko by mohlo byť naším priateľom.
Tretí sektor ako srdce demokracie
Ak neprijmeme myšlienku, že res publica je náš spoločný záujem, a ak v krajine nebude živý a aktívny občan, skončí sa to zle. Občania totiž nemusia byť súčasťou spravovania štátu len tým, že idú raz za štyri roky voliť. Môžu sa angažovať cez tretí sektor.
„Mimovládne organizácie sú srdcom demokracie. Ak ľuďom vezmete možnosť spájať sa a riešiť problémy zdola, je to priamy zásah do srdca demokracie,“ tvrdí politológ. Pripomína, že súčasná vládna koalícia označila za svojich hlavných nepriateľov práve mimovládne organizácie.
Ohýbanie pravidiel a rozpočtové provizórium
Vládna koalícia má v parlamente najtesnejšiu väčšinu 76 hlasov a čaká ju kľúčové hlasovanie o štátnom rozpočte. Narýchlo predložila návrh na zmenu pravidiel rozpočtového provizória. Podľa Štefančíka ide o učebnicový príklad toho, ako si moc poisťuje neistotu na úkor pravidiel hry.
„Katastrofou je, že táto vláda od začiatku hovorila o zlom stave verejných financií a potrebe konsolidácie. Urobili prvé, druhé aj tretie kolo opatrení, no nikoho neprekvapí, že volebný rok 2027 bude bez konsolidácie,“ hovorí.
Najdôležitejším prorastovým opatrením pre ekonomiku by podľa neho bolo vrátiť do štátu právnu istotu a vymožiteľnosť práva. „Zahraničný investor sa rozhoduje na základe právnej a politickej stability. Ak vidí korupciu na najvyšších miestach a ohýbanie pravidiel, investíciu si dvakrát rozmyslí.“
Politika postavená na emóciách
Na Slovensku podľa Štefančíka politikom prechádzajú konflikty záujmov či ignorovanie majetkových priznaní s ľahkosťou, pretože sme silne polarizovaná krajina. „V krajinách s vysokou politickou kultúrou politik odstúpi aj za plagiát v diplomovej práci. U nás sa politika robí na emóciách, nie na faktoch.“
Nárast populizmu nie je len slovenským špecifikom, vidíme ho vo Francúzsku, Nemecku či Rakúsku. Alternatíva tu vždy je – minimálne v podobe prozápadných síl. „Otázne však je, do akej miery je táto alternatíva schopná dlhodobo a stabilne spravovať štát bez toho, aby sa rozpadla na vnútorných sporoch.“
Základným predpokladom na prežitie a zvládnutie kríz je podľa Štefančíka spolupráca s najbližšími – budovanie komunity. „Zodpovednosť za res publica sa nezačína a nekončí pri volebnej urne raz za štyri roky. Je to neustála občianska aktivita – záujem o veci verejné, spájanie sa, kladenie otázok politikom a obrana spoločného priestoru.“
