Vo voľbách rozhodujete aj o lepších školách
Ak starostom alebo županom záleží na vzdelávaní, dokážu mnoho. Veľa dôležitých rozhodnutí sa nedeje v Národnej rade, ale na zastupiteľstvách. Pýtajte sa kandidátov, čo chcú urobiť pre naše deti.
Máte v susedstve škôlku? Chutí vášmu dieťaťu školský obed? Môžete ho cez víkend pustiť zahrať sa na školskom dvore? To všetko sú otázky, ktoré neovplyvňuje minister školstva, ale vedenie obce či mesta, v ktorom žijete.
Ak 24. októbra využijete svoje volebné právo, budete rozhodovať aj o nich. Minister školstva zodpovedá za legislatívu či tabuľkové platy učiteľov. Mnoho ďalších úloh však majú zriaďovatelia, a to sú na Slovensku prevažne samosprávy.
Povinné predškolské vzdelávanie
Obce a mestá zriaďujú materské a základné školy, základné umelecké školy či centrá voľného času. Kraje zriaďujú stredné školy, jedálne či internáty. Mnoho rozhodnutí, od poplatku za školskú družinu po nastavenie školských obvodov, sa deje na lokálnych zastupiteľstvách.
V najbližších rokoch nás čakajú zásadné novinky. Zmeny v štátnej politike už boli prijaté v zákone, majú však odloženú účinnosť. Ako sa prejavia v praxi, bude závisieť od toho, kto bude samosprávy viesť.
Povinné predškolské vzdelávanie sa rozširuje. Branislav Gröhling zaviedol povinný posledný rok škôlky pre päťročné deti. Tomáš Drucker to rozšíril. Od septembra 2027 začne platiť povinnosť aj pre štvorročné deti a o rok neskôr pre deti od troch rokov.
Materské školy zriaďujú obce a mestá. V obciach s klesajúcim počtom obyvateľov ich trápi stav poloprázdnych budov. V satelitoch okolo Bratislavy, kam sa sťahujú mladé rodiny, kapacity škôlok nestačia.
Zmeny v školských obvodoch
Dieťa musí chodiť do školy a štát musí zabezpečiť, aby malo kde. Na to slúžia školské obvody. Podľa trvalého pobytu sa dieťaťu pridelí spádová škola, ktorá ho musí prijať. Ak nemá kapacity, samospráva musí zabezpečiť miesto inde.
Pravidlá pre tvorbu školských obvodov sa výrazne zmenia. Podľa prijatého zákona budú môcť aj súkromné a cirkevné školy požiadať samosprávu o vstup do školských obvodov. Stanú sa „verejným poskytovateľom výchovy a vzdelávania“. Budú prioritne brať deti zo susedstva a nebudú môcť vyberať školné.
Ak do školských obvodov nevstúpia, dostanú od štátu len 80 percent normatívu. Rokovania o verejných poskytovateľoch budú úlohou novozvoleného vedenia samospráv.
Každá verejná základná škola bude musieť prijať proporcionálny podiel žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia v obci, inak jej ministerstvo môže krátiť normatív.
Ponuka odborov na stredných školách
Stredné školstvo je silno rozdrobené. Tlak na optimalizáciu siete stredných škôl trvá niekoľko rokov. Tam, kde je vyšší dopyt než ponuka, nastupujú prijímačky v tvrdej konkurencii. Príkladom sú gymnáziá, ktorých máme pomerne málo.
Stredné školy zriaďujú kraje a každoročne prebiehajú rokovania medzi štátom a župami pri nastavovaní plánov výkonov.
Samosprávy toho môžu urobiť veľa
Ak primátorke či županovi záleží na školstve, môžu robiť veľa aj nad rámec zákona. Pri lákaní mladých učiteľov môžu pomôcť učiteľské byty, napríklad v bratislavskej mestskej časti Podunajské Biskupice.
Rekonštrukcie budov sa najčastejšie dejú z eurofondov. Mesto Trnava z vlastnej iniciatívy zriaďuje klubovne pre mládež. Banskobystrický samosprávny kraj rozbehol preventívne programy proti radikalizácii. Mesto Bratislava robí učiteľské konferencie.
Naopak, trenčiansky župan Jaroslav Baška, zároveň poslanec za Smer, tento rok odmietol vymenovať novú riaditeľku gymnázia v Púchove napriek tomu, že vyhrala výberové konanie.
Komunálne a regionálne voľby majú dlhodobo nízku účasť. O to viac záleží na každom hlase. Máte ešte týždeň a pol na to, aby ste sa pýtali kandidáta, čo plánuje urobiť pre lepšie vzdelávanie.
