Republika získala viac starostov ako PS, no jej kandidáti dostali šesťkrát menej hlasov
Hnutie Republika prehralo najsledovanejšie župné súboje v Prešovskom a Banskobystrickom kraji, no vo voľbách uspelo inak. Naznačujú to čísla aj sociológ a riaditeľ agentúry Focus Martin Slosiarik. Republika totiž dosiahla to, čo jej materská strana ĽSNS nedokázala.
V Prešovskom kraji viedol kandidát Republiky Milan Mazurek po uzavretí volebných miestností pred Milanom Majerským z KDH o niekoľko percentuálnych bodov. Predseda KDH napokon manko dobehol a Mazureka porazil. Rovnako skončil aj kandidát Republiky Miroslav Suja v Banskej Bystrici, ktorý sa pozeral na víťazného Ondreja Luntera len z diaľky.
Tieto dva najsledovanejšie príbehy Republiky síce ponúkajú záver, že krajná pravica utrpela porážku, no podľa čísel aj sociológa by takýto záver bol príliš zjednodušujúci.
Lepší výsledok v troch krajoch ako v roku 2023
V Prešovskom kraji Mazurek dostal viac ako 100-tisíc hlasov. To je o čosi menej ako súčet Mazureka a kandidáta Hlasu, Smeru, SNS a Aliancie Michala Kaliňáka z roku 2022. Mazurek vtedy oslovil 28-tisíc a Kaliňák 83-tisíc voličov.
Napriek prehre môže krajne pravicový subjekt z tohto súboja ťažiť. Ukázalo sa totiž, že desiatky tisíc voličov koalície dokážu podporiť aj takého radikála, ako je Mazurek. Pre trojlístok Smer, Hlas a SNS nemusí ísť o zanedbateľný signál pre potenciálnu budúcu spoluprácu.
„Ak tu niekedy bola bariéra a voliči Smeru by nevolili Republiku, táto bariéra postupne padá. Nespokojnosť s výkonom vlády sa prejavuje výrazným rastom Republiky v posledných mesiacoch, čo potvrdzuje jej rastúcu prijateľnosť,“ hovorí Slosiarik.
Viac kandidátov aj koalícií
Ďalším želiezkom Republiky v boji o kreslo župana bol Miroslav Suja, ktorého volilo viac ako 30-tisíc ľudí. V Žilinskom kraji zastupovala Republiku bývalá esenesáčka Anna Belousovová. Hoci sa kandidatúry vzdala, aj tak jej dalo svoj hlas 13-tisíc ľudí.
Len v týchto troch krajoch tak získala Republika cez 140-tisíc hlasov. Rovnaký výsledok mala strana v celoštátnych parlamentných voľbách v roku 2023, vtedy toľko hlasov získala na území celého Slovenska.
Predseda Republiky Milan Uhrík hovorí o spokojnosti s voľbami. „Chceli sme zabojovať o posty župana v Prešovskom, Banskobystrickom a Žilinskom kraji. Taktiež postaviť kandidátov v komunálnych voľbách po celom Slovensku. Tento cieľ sme naplnili, takmer dvojnásobne sme posilnili,“ povedal.
V roku 2022 s podporou Republiky kandidovalo 107 ľudí, z toho 77 len za samostatný subjekt. Do víkendových volieb už išlo s podporou hnutia 226 kandidátov, z toho 127 len pod značkou Republika, čo je o 50 viac ako pred štyrmi rokmi.
Starostovia a hlasy
Hnutiu sa podarilo získať viac starostov ako napríklad Progresívnemu Slovensku. S podporou samostatnej Republiky kandidovalo 127 starostov, z toho bolo zvolených 20. Všetci títo kandidáti dostali spoločne 9 336 hlasov. Ďalších 99 kandidovalo na post starostu v koalícii, v ktorej bola aj Republika, zväčša so Smerom, Hlasom a SNS. Z týchto kandidátov získalo post 31 ľudí. Celkovo voliči odovzdali 99 koaličným kandidátom 37 936 hlasov.
Spolu tak adepti, za ktorými v nejakej forme stála aj Republika, dostali viac ako 47-tisíc hlasov. Najúspešnejší bol kandidát na primátora Spišskej Novej Vsi a poslanec Národnej rady za Hlas Dávid Demečko, ktorého volilo viac ako štyritisíc ľudí a súboj vyhral.
Progresívne Slovensko išlo do volieb starostov v drvivej väčšine v koalíciách. Do súboja vyslalo 88 kandidátov, z toho 14 samostatne. Zvolených bolo 30 z nich. Ich kandidáti získali 287-tisíc hlasov, z toho takmer 122-tisíc patrí primátorovi Bratislavy Matúšovi Vallovi.
Podľa Uhríka sa vytváranie koalícií Republike osvedčilo. „Ukázalo sa, že tam, kde sme sa s inými podobne zmýšľajúcimi stranami vzájomne nevybíjali, napríklad pri kandidátoch na županov, tak tam dosiahli naši spoloční kandidáti dobré výsledky. Tam, kde sme išli rozdelene, tam sme uspeli menej,“ priznal.
