Po útokoch na zdravotníkov ohlásil rezort balík opatrení
Minister zdravotníctva Kamil Šaško po podpise memoranda s rezortom vnútra zvolal rokovanie, na ktorom sa zišlo približne päťdesiat zástupcov rezortov, nemocníc, odborov, krajov a polície. Výsledky pred novinármi prezentoval minister spolu so šéfom svojich poradcov Matejom Bobovníkom.
„Personál na urgentoch je preťažený, zažil si pravdepodobne každú situáciu, ktorú si my bežní ľudia nevieme ani predstaviť,“ povedal Šaško. Zdôraznil, že školenia nebudú výučbou bojových umení, ale pôjde o odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie zamerané na komunikačné techniky a postupy v krízových situáciách.
Bezpečnostné prvky na urgentoch
Šaško uviedol, že útoky na zdravotníkov sú neakceptovateľné a že preventívne opatrenia sú dôležitejšie ako následné tresty. Za samozrejmosť označil panické tlačidlá napojené na systém centrálnej ochrany, ktoré majú byť v nemocniciach do konca roka.
Na urgentných príjmoch bude bez ohľadu na zriaďovateľa garantovaná fyzická prítomnosť súkromnej bezpečnostnej služby. Presný počet pracovníkov závisí od vedenia nemocníc, štát im na to navýši paušálne platby. Polícia posilní hliadky v okolí zariadení a každá nemocnica dostane kontaktného policajta. Rezorty naplánovali aj audity na identifikáciu rizikových pracovísk a preveria legislatívne možnosti zamedzenia vstupu osôb so zbraňami.
Pomoc pre záchranárov
Posádky záchraniek majú pri rizikových situáciách získať policajný sprievod pri zásahu aj počas transportu pacienta. Záchranár Matej Karlák pred časom kriticky zhodnotil zavedenie panického tlačidla v sanitkách s tým, že samo osebe neprispeje k riešeniu problémov.
„Potrebujeme nájsť reálnu možnosť obrany. Záchranári by mohli byť vybavení legálnymi obrannými prostriedkami, ako sú paralyzér alebo kaser. Reakčný čas polície býva často 10 až 15 minút a na mieste ste úplne sami,“ vysvetľoval dlhoročný záchranár.
Záchytky sú opäť v hre
Zdravotníci upozorňujú na chýbajúcu sieť záchytných izieb pre ľudí pod vplyvom alkoholu či omamných látok. Lekárske odbory varujú, že urgentné príjmy ani detské oddelenia už nemôžu nahrádzať chýbajúce záchytné stanice.
Šéf lekárskych odborov Peter Visolajský uviedol, že v Českej republike záchytné centrá neboli zrušené a významne odbremenili nemocnice od konfliktov. Podľa jeho slov stačí prevziať overený model. Lekár Tomáš Szalay za Bratislavský samosprávny kraj zdôraznil, že bezpečnosť urgentov sa bez návratu k záchytkám vyriešiť nedá, pričom župani mali ich zriadenie vo volebných programoch pred deviatimi rokmi a odvtedy sa uskutočnili štyri medzirezortné stretnutia.
Šaško reagoval, že situácia v Česku nie je bezproblémová a s českým partnerom bude rokovať v utorok. Analytici do konca mesiaca pripravia porovnanie s okolitými krajinami. Na základe analýzy vznikne pilotný projekt a následne národný program financovaný z eurofondov so smerovaním k roku 2027. Najskôr však treba legislatívne zadefinovať charakter služby aj zodpovednosť.
Chýbajúci personál
Zástupcovia lekárov a sestier pripomínajú, že podstav personálu priamo vedie k hodinám čakania a eskalácii agresie. Predsedníčka OZ SaPA Monika Kavecká upozornila, že manažmenty nemocníc aj ministerstvá o probléme vedia, no neriešia ho. Peter Visolajský vyhlásil, že je len otázkou času, kedy to bude mať fatálne následky.
Na otázku o chýbajúcom personále minister reagoval, že téma bola na stole a rezort má dáta o chýbajúcich odborníkoch, konkrétne zmeny však nepovedal. Dáta z minulého roka ukazujú, že na Slovensku chýba okolo 2 200 sestier a 800 lekárov. Do roku 2040 bude musieť štát doplniť až 77-tisíc pracovníkov.
Memorandum po útokoch
Univerzitná nemocnica Bratislava v polovici októbra zverejnila video, na ktorom opitý 63-ročný muž z Rakúska fyzicky napadol 23-ročnú sestru na urgente na Kramároch. Zdravotníčka utrpela škrabance a poranenia v oblasti tváre, útočníka polícia obvinila.
O pár dní nato napadol 34-ročný opitý pacient z Írska personál na urgentnom príjme v Ružinove. Jednému zdravotníkovi zlomil nos a druhému poranil ruku. Štát na sériu incidentov zareagoval podpisom memoranda, ktoré definuje úlohy Policajného zboru aj oboch rezortov s cieľom zabezpečiť účinnejšiu prevenciu a rýchlejší zásah hliadok v nemocniciach.
