Zelená energia je čoraz lacnejšia, no my platíme viac
Ochrana životného prostredia a prechod na čisté zdroje energie patria medzi najväčšie výzvy súčasnosti. Zatiaľ čo cieľ v podobe čistejšej planéty máme všetci spoločný, cesty k jeho dosiahnutiu sa výrazne líšia. Mnoho ľudí sa automaticky spolieha na štátne zásahy a masívne dotácie v domnení, že práve vlády dokážu najlepšie riadiť zelenú transformáciu. Výsledkom sú však často astronomické účty za energie, ktoré neúmerne zaťažujú strednú triedu a chudobnejšie rodiny, hoci samotné výrobné náklady na obnoviteľné zdroje klesajú.
Ekonóm a ekonomický historik William Hongsong Wang, pôsobiaci na Universidad Europea de Madrid, ponúka vo svojej práci iný pohľad. Zameriava sa na koncept trhového environmentalizmu a upozorňuje na to, že najväčšou brzdou skutočne udržateľných riešení býva prebujnená byrokracia a deformácia cien na trhu.
Skryté dane a poplatky môžu tvoriť až polovicu účtu
V rozhovore Wang vysvetľuje, že v cenách, ktoré platíme, neplatíme len samotné výrobné náklady alebo trhovú cenu. Často musíme zohľadniť aj úroveň zdanenia a poplatkov uvalených štátom, vládou či regulačnými inštitúciami. Ako príklad uvádza Španielsko, kde Medzinárodná energetická agentúra (IEA) uvádzala zdanenie na úrovni 21 %, čo je daň z pridanej hodnoty. Po započítaní všetkých daní, dotácií a ostatných poplatkov však dane a poplatky tvoria takmer 50 % z konečnej sumy, ktorú domáci spotrebiteľ zaplatí za energiu.
Vo výskume z roku 2022 Wang ukázal, že v Nemecku tvorili dane a štátne poplatky viac ako 60 % platieb za energiu. Keďže mnohí ľudia o tom nevedia, pociťujú len rastúce ceny ako záťaž. Pri priemyselných podnikoch sú sumy ešte vyššie a výrobné náklady sa prenášajú na konečných spotrebiteľov.
Dotácie skresľujú ceny a nahrávajú oligopolom
Wang upozorňuje, že štátne zásahy a dotácie skresľujú ceny energií, spôsobujú vyššie energetické náklady a znižujú schopnosť firiem byť inovatívnymi. Akonáhle štát vstúpi do odvetvia, motivácie podnikateľov sa odklonia od potrieb spotrebiteľov k politickým stimulom.
V Španielsku pôsobí štyri až päť veľkých energetických firiem, ktoré ovládajú trh v podobe oligopolu chráneného štátnymi reguláciami. Malé inovatívne firmy sa cez regulačné bariéry nevedia dostať na trh, hoci majú lepšie technológie a dokázali by získať kapitál. Keď vznikne oligopol prepojený so štátom, ceny nie sú také nízke ako pri voľnej súťaži a možnosti voľby pre spotrebiteľov sú obmedzené.
Politici čelia znalostnému problému
Podľa Wanga politici nemajú a nemôžu mať špecifické znalosti o tom, ako vyrábať energiu s nižšími nákladmi. Tieto znalosti majú energetické firmy a inžinieri, ktorí sú v priamom kontakte so spotrebiteľmi. Odkazuje na znalostný problém opísaný nobelistom Friedrichom A. Hayekom v článku The Use of Knowledge in Society z roku 1945.
Politici by mali poskytovať len právny rámec – ochranu vlastníctva, bezpečnosť a zamedzenie porušovania práv – a nechať firmy robiť svoju prácu. Ako príklad uvádza Spojené kráľovstvo, kde v roku 1997 klesla daň na obnoviteľné zdroje zo 7 % na 5 %, keď sa labouristický premiér Tony Blair postavil k trhovej ekonomike pragmaticky. V Nemecku a Dánsku naopak vysoké zdanenie vytvorilo obrovskú záťaž.
Odporúčania pre občanov
Wang odporúča, aby ľudia začali svoje účty skutočne čítať a kontrolovať. Ak si občania uvedomia, koľko z ich peňazí ide na zbytočné dane a dotácie pre veľké energetické firmy, vytvoria tlak na politikov cez svoje volebné hlasy.
Dnes môžu použiť umelú inteligenciu – vložiť svoju elektronickú faktúru za energie do AI a požiadať ju, aby vypočítala, koľko platia za energiu a koľko tvoria skryté dane a poplatky. Ak zistia zbytočné preplatky, mali by to dať vedieť svojmu poslancovi. Zmena podľa Wanga vychádza z konania jednotlivca.
William H. Wang mal v Bratislave verejnú prednášku na tému „Skryté náklady zelenej transformácie“, organizovanú Konzervatívnym inštitútom M. R. Štefánika a energie-portal.sk.
